Testujeme Elektrobicykel štvrtá časť
Ja a môj priateľ sme sa vybrali na ďalekú cestu z Bratislavy po hrádzi smerom na juh. Nikdy by sme však nečakali že prejdeme tak ďaleko a že sa tento cyklo-výlet premení na našu obľúbenú historku.
Elektrobicykel alebo e-bike sme kúpili ešte v zime, svojich prvých sto kilometrov mám už za sebou a tak som si povedala prečo nešlapnúť do pedálov a ísť niekam kde je pekne. Na Facebookovej skupine Tip na výlet BA a okolie som sa popýtala kam ísť keď zvládnem 80 kilometrov za deň (predtým som najďalej šla do Hainburgu kde nás chytila búrka a ledva som prišla domov, čo bolo bezmála 50 kilometrov) a odpoveď prišla že Gabčíkovo - zasmiala som sa že ja chcem celodenný výlet s prespaním a nie výlet na pol dňa (to som ešte netušila ako ďaleko to Gabčíkovo je, pretože vodičovi sa zdá že tu kúsok), ďalšia odpoveď už bola viac challenging že prídte navštíviť Baťov kanál (čo sa mi zdalo docela rozumné ale vlakom sme s bicyklom ešte necestovali, aspoň nie do uskutočnenia tohto výletu, tak som si túto super možnosť nechala na leto) a víťazná odpoveď znela takto: "Patince, super ubytko vo wellness hotele a druhy den naspet" a tak hor sa na booking.com. Zapáčil sa mi hotelík s dobrou cenou a s pozíciou neďaleko Patiniec a kúsok za Komárnom (vtedy som ešte nevedela že tento kúsok za Komárnom na bicykli po celom dni naozaj nie je kúsok ale o tom v ďalšom diely).
V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov a dávkovať vám budem časti postupne, tu je časť štvrtá:
V piatok ráno sme sa teda vybrali smer Patince (vedeli ste že Patince sú najjužnejšia obec na Slovensku?) do dedinky Bokroš (o Bokroši si napíšeme v poslednej časti). Našu cyklo-púť si rozdelíme na pár častí, podľa udalostí a pocitov nie podľa kilometrov a dávkovať vám budem časti postupne, tu je časť štvrtá:
4. časť: Medveďov - 3 herne
Naposledy sme skončili tým, že po veľmi únavných 10 kilometroch sme prešli jednu reštauráciu kde sme však nezabočili a prešli sme ďalších 5 kilometrov a z diaľky sme uvideli dedinu Medveďov. Prešli sme cez cestu a zabočili dole kopcom k prvému veľkému nápisu čapujeme pivo. Po malom pohľade na krčmu sme zistili že je to herňa ale už sme boli hladní a smädní tak sme sa rozhodli zabočiť do tejto dedinky. Po pár odbočkách sme prišli na maličké námestie kde sme zbadali reštauráciu, hneď sme sa tam vybrali a tlačili sa aj s bicyklami dnu. Avšak na naše pohoršenie reštaurácia bola zatvorená a vedľajšia miestnosť ktorá bola otvorená bola zase herňa. Našli sme otvorené potraviny (ak sa to tak dá nazvať, bola to malá kutica kde predávali všetko od jedla cez lepiacu pásku až po metlu), kúpili sme si piť a nejaký keksík a chceli sme si to zjesť na lavičkách v strede námestia ktoré boli v tieni (čo sa hodilo lebo bolo akurát poludnie). Všimli sme si však že za rohom je ďalší znak piva vycapený na dome (nie som si istá ako sa volajú tie "bilboardy" ktoré ukazujú aké pivo sa vnútri čapuje) a tak sme tam rovno zamierili. Avšak na naše veľké prekvapenie to ZASE bola herňa!! Kto v jednej dedine potrebuje 3 slovom tri herne? Boli sme veľmi prekvapení ale chceli sme si nabiť baterky tak sme sa v tejto herni zložili vonku a poprosili čašníčku o možnosť využiť zástrčky. A tak sme sedeli a pili hroznovku za 0,70€ a bolo nám dobre.
Baterky sme museli nabiť pretože pred nami bolo ešte okolo 55 kilometrov, ktoré však boli oveľa náročnejšie ako sme očakávali. Baterky sa nám nabili za hodinku a pól z troch bateriek na skoro plných päť (o elektro bicykloch a ich funkciách, baterke a motorčeku ešte len napíšem).
Po vypití dvoch hroznoviek, zjedení zopár keksíkov a nabití bateriek sme sa vybrali na hrádzu pokračovať smer Komárno. O ďalšom pokračovaní v tejto ceste sa dozviete v ďalšej časti kedy príde najťažšia časť celého výletu. Nasledujúca časť bude uverejnená budúci týždeň 5. časť: Kamienky, kamienky, kamienky
4. časť: Medveďov - 3 herne
Naposledy sme skončili tým, že po veľmi únavných 10 kilometroch sme prešli jednu reštauráciu kde sme však nezabočili a prešli sme ďalších 5 kilometrov a z diaľky sme uvideli dedinu Medveďov. Prešli sme cez cestu a zabočili dole kopcom k prvému veľkému nápisu čapujeme pivo. Po malom pohľade na krčmu sme zistili že je to herňa ale už sme boli hladní a smädní tak sme sa rozhodli zabočiť do tejto dedinky. Po pár odbočkách sme prišli na maličké námestie kde sme zbadali reštauráciu, hneď sme sa tam vybrali a tlačili sa aj s bicyklami dnu. Avšak na naše pohoršenie reštaurácia bola zatvorená a vedľajšia miestnosť ktorá bola otvorená bola zase herňa. Našli sme otvorené potraviny (ak sa to tak dá nazvať, bola to malá kutica kde predávali všetko od jedla cez lepiacu pásku až po metlu), kúpili sme si piť a nejaký keksík a chceli sme si to zjesť na lavičkách v strede námestia ktoré boli v tieni (čo sa hodilo lebo bolo akurát poludnie). Všimli sme si však že za rohom je ďalší znak piva vycapený na dome (nie som si istá ako sa volajú tie "bilboardy" ktoré ukazujú aké pivo sa vnútri čapuje) a tak sme tam rovno zamierili. Avšak na naše veľké prekvapenie to ZASE bola herňa!! Kto v jednej dedine potrebuje 3 slovom tri herne? Boli sme veľmi prekvapení ale chceli sme si nabiť baterky tak sme sa v tejto herni zložili vonku a poprosili čašníčku o možnosť využiť zástrčky. A tak sme sedeli a pili hroznovku za 0,70€ a bolo nám dobre.
Baterky sme museli nabiť pretože pred nami bolo ešte okolo 55 kilometrov, ktoré však boli oveľa náročnejšie ako sme očakávali. Baterky sa nám nabili za hodinku a pól z troch bateriek na skoro plných päť (o elektro bicykloch a ich funkciách, baterke a motorčeku ešte len napíšem).
Po vypití dvoch hroznoviek, zjedení zopár keksíkov a nabití bateriek sme sa vybrali na hrádzu pokračovať smer Komárno. O ďalšom pokračovaní v tejto ceste sa dozviete v ďalšej časti kedy príde najťažšia časť celého výletu. Nasledujúca časť bude uverejnená budúci týždeň 5. časť: Kamienky, kamienky, kamienky
Baterky sme museli nabiť pretože pred nami bolo ešte okolo 55 kilometrov, ktoré však boli oveľa náročnejšie ako sme očakávali. Baterky sa nám nabili za hodinku a pól z troch bateriek na skoro plných päť (o elektro bicykloch a ich funkciách, baterke a motorčeku ešte len napíšem).
Po vypití dvoch hroznoviek, zjedení zopár keksíkov a nabití bateriek sme sa vybrali na hrádzu pokračovať smer Komárno. O ďalšom pokračovaní v tejto ceste sa dozviete v ďalšej časti kedy príde najťažšia časť celého výletu. Nasledujúca časť bude uverejnená budúci týždeň 5. časť: Kamienky, kamienky, kamienky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára